Z viac ako 15 miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 obstaraných Európskou komisiou a následne dodaných na Slovensko, bolo v rokoch 2020 až 2023 podaných len 7 miliónov, čo predstavuje iba 47 %.
Bezmála 2 milióny vakcín Slovensko darovalo zo svojich skladov iným krajinám a do konca roka 2023 exspirovalo 4,8 milióna dávok. Účet za nákup vakcín aj s likvidáciou exspirovaných dávok predstavuje sumu viac ako 340 miliónov eur. To sú čísla z auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraného na nákup, skladovanie a likvidáciu vakcín proti covidovému ochoreniu. Dotazník, ktorým slovenskí kontrolóri oslovili národné kontrolné úrady členských štátov Európskej únie (EÚ), preukázal, že krajiny zapojené do prieskumu mali v drvivej väčšine zazmluvnených oveľa viac dávok, než bola ich reálna potreba.
Zmluva na dodanie vakcín, uzatvorená centrálne Európskou komisiou (EK), bola výlučne výhodná len pre jednu zmluvnú stranu, a to súkromnú firmu. Podľa NKÚ ide o ukážkový prípad nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami a o názorný príklad plytvania financiami. Postupom Komisie by sa mali zaoberať nielen poslanci Európskeho parlamentu, ale aj európski audítori či prokuratúra. S výsledkami kontroly bude oboznámená nielen vláda, Národná rada SR, ale aj Generálna prokuratúra a predstavitelia Európskej prokuratúry a Európskeho parlamentu.
Zároveň, aj pri časovej tiesni, s ktorou vlády počas mimoriadnych situácií spojených s epidémiami bojujú, je potrebné dodržiavať vopred dohodnuté postupy a stratégie, čo ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR počas covidovej pandémie nedodržalo. Neboli napríklad určené zodpovedné útvary a chýbal manuál pre ich riadenie v čase mimoriadnych situácií. Absentovali odborní zamestnanci v procesoch krízového riadenia a nebol vypracovaný plán obstarávania vakcín vrátane kompetencií či zodpovednosti. Taktiež chýbali výnimky a splnomocnenia pre iné osoby ako minister zdravotníctva, ktoré potvrdzovali pristúpenie k zmluvám o nákupe vakcín či potvrdzovali objednávky.
Finančné riadenie zo strany rezortu sa ukázalo ako nedostatočné, keďže absolútne chýbala povinná základná finančná kontrola pred samotným nákupom vakcín. Ministerstvo tiež nedisponovalo právnym znalcom na belgické právo, podľa ktorého sa táto zmluva na úrovni Komisie uzatvárala. Kontrolóri tak nezískali uistenie, či úradníci rezortu pod výrazným časovým tlakom dostatočne rozumeli zmluvným podmienkam, ktoré zaväzovali Slovensko k podpisu komplikovaných kontraktov. Kontrolou bolo tiež zistené, že minister zdravotníctva zastupoval Slovensko pri uzatváraní medzinárodných zmlúv na obstaranie vakcín bez rozhodnutia vlády, čo bolo v rozpore s národným pandemickým plánom i ústavou. Pristupovanie k zmluvám o nákupe vakcín a potvrdzovanie objednávok vykonávali okrem ministra aj iné osoby, napríklad štátny tajomník či člen Riadiacej rady za SR. Pre tieto iné osoby MZ nepredložilo výnimky, resp. písomné plnomocenstvá.
Kontrolou bolo potvrdené, že členské štáty EÚ nakúpili viac dávok vakcín, než bolo potrebné. Významnú úlohu v tom zohral spoločný nákup vakcín, kde vyjednávanie a uzatváranie zmlúv zastrešila samotná Európska komisia. Tá podpísala zmluvy, ktoré umožnili prístup spolu k 4,6 miliardám potenciálnych dávok vakcín, pričom predpokladané celkové náklady predstavovali takmer 71 mld. eur. Komisia zaviedla špecifický systém obstarávania vakcín. V jeho centre boli dva orgány, a to Riadiaca rada a Spoločný rokovací tím, v ktorom Slovensko nemalo zastúpenie. Nízka miera transparentnosti bola opakovane kritizovaná pri vyjednávaní najväčšieho kontraktu Komisiou s výrobcom Pfizer/BionTech. EK neposkytla úplné informácie o rokovaniach s výrobcom ani Európskemu dvoru audítorov. Európska komisia pristúpila na podmienky farmafiriem, do rokovaní veľmi neštandardne vstúpila šéfka komisie Ursula von der Leyen a Brusel v rozpore s pravidlami transparentnosti utajil zmluvy na obstarávanie vakcín. Nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo Komisia zazmluvnila vakcíny v počte viac ako 5 kusov a 5 záložných dávok pre všetkých obyvateľov Únie, pričom v čase podpisovania nevypovedateľných kontraktov neboli vakcíny určené pre deti pod 18 rokov.
V súvislosti s pristúpením Slovenska ku kontraktu s výrobcom Pfizer/BionTech na nákup vakcín nebola aktualizovaná národná vakcinačná stratégia a návrhu kontraktu nepredchádzala analýza potrebnosti takéhoto množstva dávok. Pred pristúpením ku kontraktu mala naša krajina v apríli 2021 zazmluvnené 3,8 dávky vakcín na obyvateľa z predpokladaného počtu obyvateľov na očkovanie. Objednávanie ďalších viac ako 11 miliónov dávok na roky 2022 a 2023 nebolo v súlade s prijatou národnou stratégiou očkovania. Podľa slovenských odborníkov bol národný cieľ zaočkovania zadefinovaný na úroveň troch miliónov obyvateľov. Negatívnu úlohu v riadení vzniknutej mimoriadnej situácie zohral fakt, že na poste šéfa zdravotníctva sa počas pandémie vystriedali traja ministri a rezort riadili hlavne štátni tajomníci. Národní kontrolóri zistili, že slovenský rezort zdravotníctva nedokázal dôsledne vyhodnotiť, aké množstvo vakcín treba zabezpečiť a predimenzoval počty obstaraných vakcín. Prebytok na domácich skladoch ku koncu roka 2023 tak predstavoval približne 6,7 milióna dávok, z ktorých 4,8 milióna za viac ako sto miliónov eur sa stalo nepoužiteľných, čo možno považovať za plytvanie verejnými zdrojmi a nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Vplyv na prebytok vakcín mala aj doba ich exspirácie. Keďže výroba vakcín napredovala a prispôsobovala sa rôznym variantom, skladové zásoby sa po doručení novej formy vakcín stali prebytočnými a zo zákona nimi nebolo možné ďalej očkovať. Po tlaku členských štátov Únie bolo dodatočne umožnené upraviť zmluvné podmienky a Slovensko dohodlo zníženie počtu zazmluvnených dávok o necelých 65 % a predĺženie platnosti kontraktu až do roku 2026, pričom k nám príde každý rok ešte 148-tisíc dávok. „Na jednej strane podpísaním dodatku sa podarilo čiastočne upraviť veľmi nevýhodné podmienky, každý členský štát Únie mohol znížiť celkové počty obstaraných vakcín, ale aj to len za cenu polovičnej úhrady za tie dávky, ktoré nikdy neodoberie. V prípade slovenského rezortu zdravotníctva hovoríme o sume viac ako 35 miliónov, ktoré museli byť zaplatené za nedodaný tovar z nášho štátneho rozpočtu,“ potvrdil šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.
Slovenskí kontrolóri štandardizovanou dotazníkovou formou zapojili do auditu kontrolné úrady EÚ a zisťovali, ako sa so situáciou okolo pandémie vysporiadali ich štáty. Spomedzi 26 krajín sa vrátilo 42 % takmer úplne vyplnených dotazníkov. Do prieskumu sa zapojilo 11 krajín, ktoré využili spoločné obstarávanie vakcín, a to Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko a Rumunsko. Dotazník preukázal, že miera prístupu občanov k dôležitým informáciám ohľadom podmienok obstarávania bola vnímaná ako netransparentná a nedostatočná. Až 91 % zo zúčastnených krajín zaznamenalo prebytok vakcín, pričom svojim občanom podali v priemere menej ako polovicu dávok, ktoré im boli na základe pravidiel Európskej komisie dodané. Prebytok vakcín väčšinou riešili darovaním iným krajinám alebo ich likvidáciou, priemerne zlikvidovali takmer pätinu dodaných dávok. Toto percento bude pravdepodobne rásť, keďže krajiny majú ďalšie milióny dávok na skladoch, alebo budú na základe zmluvy dostávať až do konca roku 2026.
Správa o výsledku kontroly „Nákup, skladovanie a likvidácia vakcín proti ochoreniu Covid-19“: (formát PDF, veľkosť 813,0 kB)
Zdroj: www.nku.gov.sk | (formát PDF, veľkosť 140,5 kB) | (formát PNG, veľkosť 1,9 MB)