dennikn.sk; 14/11/2018; Veronika Folentová; Zaradenie: Ekonomika
Do štvrtka večera sa musí ministerka zdravotníctva rozhodnúť, či odobrí proces, ktorý má znížiť ceny liekov a zoberie farmafirmám 50 miliónov ročne.
Je pondelok doobeda. Na ministerstve zdravotníctva rokujú ministerka Andrea Kalavská, premiér Peter Pellegrini a ľudia z asociácií, ktoré zastupujú farmaceutické firmy, dodávateľov liekov a pacientov. Hovoria spolu dve hodiny. Atmosféra je podľa viacerých zúčastnených napätá, štát a firmy sa nevedia dohodnúť.
Rokujú o tom, či sa budú meniť ceny liekov. Ak by sa znižovali, z verejných peňazí by sa ušetrilo podľa vládnych analytikov 50 miliónov, podľa poisťovní až 70.
O tieto peniaze by však prišli farmaceutické firmy, získali by ich poisťovne, ktoré by ich mohli použiť na niečo iné.
Nie je bežné, skôr výnimočné, že na takom stretnutí je osobne premiér. Aj to naznačuje, že situácia je vážna. „Peter Pellegrini je presvedčený, že vysoké ziskové marže vytvárajú farmaceutickým spoločnostiam dostatočný priestor na takú revíziu cien liekov, ktorá by nepriniesla žiadne zvýšené doplatky pre slovenských pacientov,“ odkázal oficiálne. Mimo záznam hovoria účastníci stretnutia, že Pellegrini bol na firmy nečakane tvrdý.
V hre je veľa, ušetriť možno desiatky miliónov eur a štátu zároveň zákon prikazuje, aby takéto zmeny cien liekov robil povinne každý štvrťrok.
Štát má podľa zákona platiť len toľko, koľko stojí najlacnejší liek s danou účinnou látkou. Ale pri väčšine liekov to štát už sedem rokov nekontroluje, aj keď mu to zákon prikazuje. A tak platíme z verejných peňazí o desiatky miliónov viac. A možno to neurobí ani teraz, pretože sa bojí reakcie firiem a pacientskych organizácií.
Pred zhruba mesiacom na potrebu zmeniť ceny upozornil Útvar hodnoty za peniaze a poisťovňa Dôvera dala oficiálnu námietku s návrhom, ako by sa ceny mali upraviť. Za návrh sa postavila aj Implementačná jednotka, ktorá je u premiéra.
Ministerka Kalavská však váha, či ceny liekov zmení. A aj keď jej to zákon prikazuje a jej aj iní vládni analytici hovoria, že to treba urobiť, ministerka to podľa jej vyjadrení skôr neschváli ako schváli.
Hlavný dôvod sú doplatky. Ak sa zmenia ceny, niektorým liekom zrejme stúpnu doplatky. Pacient si môže vybrať iný liek, ktorý bude bez doplatku, ale je takmer isté, že niektorí pacienti to odmietnu a nie je isté, či sa lekári za ministerku postavia. Aj oni sú zvyknutí často predpisovať jeden liek, ktorý ak pacientovi „sadne“ nechcú ho meniť. A pacienti by v niektorých prípadoch museli užívať miesto jednej tablety dve, alebo by užívali žltú a nie bielu tabletu.
Vráťme sa na pondelkové stretnutie. Kalavská s Pellegrinim dávajú firmám ponuku, aby iniciatívne hneď znížili ceny tak, aby sa doplatky nemenili. Firmy by nestratili svoje postavenie na trhu a ministerka s premiérom by nemuseli odpovedať na otázky, prečo daný liek má omnoho vyšší doplatok ako pred zmenou.
Firmám dali 48 hodín, aby sa rozhodli, či znížia ceny liekov tak, aby pacienti nemali doplatky, aj keď štát za ne zaplatí menej. Takéto ultimátum skončilo v stredu o 11. doobeda.
Farmaceutickým firmám sa takýto postup nepáči. „V neštandardne krátkom čase a za netransparentných podmienok sú výrobcovia dožadovaní, aby prišli s návrhmi znižovania cien, ktoré budú mať vplyv aj na cenu liekov v EÚ. Ide o neštandardný, netransparentný a bezprecedentný spôsob,“ hovorí riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu.
Ide o firmy, ktorých by sa znižovanie cien liekov dotklo naviac. Ich lieky sú totiž často drahšie, lebo ich výrobcovia vynašli nové molekuly. A tak ceny zvyšuje aj výskum nákladného originálneho lieku. Ak by sa ušetrilo 50 miliónov z verejných peňazí, znamenalo by to, že o 50 miliónov firmy menej zarobia.
O jedenástej v stredu firmám uplynulo ultimátum a odpoveď je pre ministerku nepriaznivá. Žiadnu garanciu, že znížia ceny, firmy nedali. „Musíme s poľutovaním skonštatovať, že farmaceutický priemysel ponuku odignoroval aj napriek našej snahe a ústretovému kroku vo forme spoločného stretnutia,“ napísalo v stredu ministerstvo.
Spomedzi 300 výrobcov, len dvaja pristúpili na to, že ceny znížia, aby sa doplatky nezmenili. „Považujeme to zo strany farmaceutického priemyslu za absolútnu ignoráciu pacienta a zameranie sa len na generovanie zisku a svoje zárobky,“ reaguje ministerstvo.
Firmy majú podľa Kalavskej priestor na to, aby ceny znižovali aj sami. Každý rok platíme z verejných financií miliardu za originálne lieky a ďalších 300-tisíc za generické lieky. Za posledných päť rokov pritom aj vzrástol počet liekov, ktoré sa predpisujú na recept o osem percent. Suma, ktorú platíme za inovatívnu liečbu, vzrástla ta päť rokov o viac ako polovicu, čo je o sto miliónov eur viac.
„Originálni výrobcovia pritom vykazujú neprimerané zisky, ktoré sa v niektorých prípadoch pohybujú od 70 do 90 percent,“ tvrdí ministerstvo.
Aj keď premiér a ministerka hovoria o neprimeraných ziskových firiem tvrdo, pri otázke, či teda pristúpia k revízii úhrad a znížia im príjmy o 50 až 70 miliónov, sú ticho a priamo neodpovedajú.
Ministerka vo svojich oficiálnych odpovediach skôr naznačuje, že k revízii nepristúpi, aj keď priamo to nehovorí. „Pre pacientov sa nič nezmení, nakoľko farmaceutické firmy odmietli spolupracovať na zlepšení podmienok pre pacientov a upraviť cenové návrhy tak, aby pacient neplatil taký doplatok,“ napísalo ministerstvo v reakcii na list Združenia pacientov s hematologickými malignitami, kde popisovali, že po zmene by doplatok na liek Revlimid (10 mg) stúpol na vyše 1700 eur. To je pre ministerstvo neprijateľné.
Šéf štátneho Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš však vysvetľuje, že k takýmto prípadom nemusí dôjsť. „Je dôležité, aby nedošlo k zvýšeniu doplatkov pre pacientov. Štát má k dispozícii nástroje na zamedzenie neželaného finančného vplyvu na pacienta, ktorý môže v určitých medicínsky odôvodnených prípadoch nastať. V ostatných prípadov existuje k lieku vždy alternatíva bez doplatku,“ hovorí Kišš.
Každý, koho sa zmena dotkne, s ňou v princípe súhlasí. Potvrdzuje to aj Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacientov, ktorá bola ja na stretnutí s Kalavskou a Pellegrinim: „Zavádzalo sa to ako nástroj na upratanie v úhradách za lieky a všetci to akceptovali. Nikto ju otvorene nekritizoval až dovtedy, kým sa mala uplatniť.“ Treba však podľa nej brať do úvahy, aby sa nezhoršila situácia pacientov a nezvýšili doplatky. Tu musia ukázať dobrú vôľu všetci, ktorých sa revízia týka.
A aj keď s princípom súhlasia, príde „ale“, za ktorým sa najčastejšie opakujú dve veci.
Jedna je, že sa zvýšia doplatky pre pacientov u určitých liekov. Ak sa zníži suma, ktorú štát bude platiť v skupine liekov s určitou účinnou látkou, niektoré lieky, ktoré dnes sú bez doplatku, doplatok mať budú. Ak farmaceutická firma nezníži jeho cenu.
Pre firmy je totiž veľké ekonomické riziko držať na trhu lieky s vysokými cenami, a teda aj doplatkami. Znižuje to totiž ich šancu, že si pacient vyberie daný liek, ak bude mať možnosť vybrať si iný, za ktorý nebude musieť platiť nič alebo zaň bude platiť menej. Samotné doplatky zvyčajne tvoria len malú časť z ceny lieku – takmer vždy je väčšina platená z verejných zdrojov.
Farmaceutické firmy už takto reagovali vlani, keď štát znižoval úhrady pri 100 liekoch z celkového počtu 4300. Zníženie úhrady vtedy ušetrilo poisťovniam takmer deväť miliónov.
„Ministerstvo neeviduje žiadnu medicínsku ani pacientsku sťažnosť na túto revíziu,“ napísal šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš vo svojom blogu.
To je aj druhá obava, ktorá sa opakuje – že časť pacientov by musela zmeniť liek, aby ho mala bez doplatku. Alebo by sa mohlo stať, že by pacient mohol užívať miesto jedného lieku dva, alebo by užíval liek inej farby, ako je zvyknutý. Účinky však budú rovnaké, ale pacienti a často ani lekár, nechcú meniť liek. Niekedy zo zvyku niekedy z obavy, že by mal iné účinky.
Farmaceutické firmy tvrdia, že štát má na revíziu právo a rešpektujú to, ale nesmie sa to robiť od stola. Návrh, ktorý dala Dôvera a ktorý prevzal štát tak podľa nich je len „úradnícky počin“ a bude to mať dopad na doplatky aj na liečbu.
„Nech revíziu spraví naozaj štát – nie súkromná zdravotná poisťovňa. A nech ju spraví poriadne, podľa zákona a odborne, so zapojením odborných lekárskych spoločností a hlavných odborníkov ministerstva. Tých, ktorým nezáleží len na matematických výpočtoch, ale aj na zdraví pacientov,“ hovorí riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Katarína Slezáková. Na otázku, prečo neprijali návrh ministerky, neodpovedali.
Aj asociácia, ktorá zastupuje generické lieky návrh kritizuje: „Návrh spoločnosti Dôvera je neprofesionálny, nie je založený na žiadnej logike.“
Štát hradí cenu najlacnejšieho lieku z každej skupiny. Skupiny liekov vytvára podľa ich účinnej látky, ale aj formy podania.
To znamená, že napríklad pacient s vysokým krvným tlakom môže užívať každý liek z tejto skupiny. Dostane rovnaké množstvo tej istej účinnej látky. Všetky lieky zo skupiny sú v rovnakej forme – teda v kvapkách alebo tabletkách či napríklad v injekciách.
V každej skupine musí byť aspoň jeden liek, ktorý je pre pacienta zadarmo, celú sumu zaň teda zaplatia zdravotné poisťovne. O tom, koľko má štát za jednotlivý liek zaplatiť, hovorí zákon jasne – mal by zaplatiť toľko, čo stojí najlacnejší liek z každej skupiny v ponuke farmaceutických firiem.
Problém je, že takú kontrolu, či štát neplatí viac, ako je cena najlacnejšieho lieku, štát už dlho neurobil. Verejne na to upozornil Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií vo svojom blogu a ministerka o tom vie aj z námietky poisťovne Dôvera.
Ak by teda ministerstvo zdravotníctva každý štvrťrok prehodnocovalo sumu, ktorú za lieky zaplatí každá poisťovňa povinne tak, ako to ukladá zákon, dalo by sa podľa šéfa Útvaru hodnoty za peniaze Štefana Kišša ušetriť na liekoch aspoň 50 miliónov. To sú dnes asi štyri percentá zo všetkých nákladov na lieky. Alebo inak – je to suma, ktorú štát zaplatil za postavenie novej nemocnice s vybavením v centre Bratislavy.